Anjel
7. 4. 2008
Čierny atrament steká po ruži,
Ktorú básnik trhal tam,
V splne mesiaca vôbec netušil,
Že raz tu bude sám.
Tam, kde nič nekončí ani nezačína,
Tam cesta otrokov lásky vedie,
Z puknutej skaly prameň vyviera,
Srnka tam vodu ticho pije.
A v ruke jeho srdce červené,
Čierne kvapky stekajú mu po tvári,
V očiach jeho čosi nemé, čosi tajomné.
Tu z tieňa vyjde, s krídlami anjela
Smerom ku mne sa zahľadí,
Verila som, že navždy zostane vedľa mňa,
Ale osud raz všetko rozdelí...
Komentáře
Přehled komentářů
Zatím nebyl vložen žádný komentář