Človek
9. 4. 2013
Bol človek hlúpy
na krátkej prechádzke.
Uvidel stromy,
trhal z nich lístie.
Uvidel slnko,
do tieňa vbehol,
otrávil potok,
čo do rieky tiekol.
Ten človek hlúpy,
nevnímal šťastie,
pošliapal trávu,
čo v parku si rastie.
Keď prišla k nemu,
nevidel srdce,
len mávol rukou,
ešte nevedel čo chce.
Poslal ju preč,
a odišiel od nej,
a ani netušil,
že čo je v ňej.
Na druhý deň
bola zas v parku,
do svojich vlasov
vplietala púpavu.
Do slnka sa smiala,
v tráve ležala
a okolo nej
radosť sa vznášala.
Videl ju
i chcel za ňou ísť,
no ona vstala,
k potoku sa roztancovala,
napila sa vody
a naposledy vydýchla.
Bol človek hlúpy
a hlúpym aj ostal.
Nepoznal lásku
ani šťastie nepoznal.
Komentáře
Přehled komentářů
Zatím nebyl vložen žádný komentář
