Melódia
13. 11. 2012
Stretli sa dva svety,
jeden jemný, plný tajomnej vody
druhý ohňom bol.
Tam, kde vlny s nocou splývali,
mesiac v splne, všemocný,
už dávno rozhodol.
Bola tma, no keď prišli,
tisíce ligotavých hviezd na oblohe,
čas zastal a všetko naokolo stíchlo.
Mali sa stretnúť,
ona tušila čo on už dávno vedel.
Tak dotkol sa pohľadom jej tváre
A vjej očiach zaspievala jeseň.
On usmial sa,
a ona cítila že malo to tak byť,
akoby svet stvorili,
aby on dýchal a ona mohla žiť.
A keď sa ich dlane dotkli,
mesiac sa usmial a hviezdy spievali,
v listoch stromov niesla sa melódia,
najkrajšia akú kedy počuli.
Bol to osud?
Lebo malo to tak byť,
boli spolu a hodiny prestali biť.
Pristúpila k nemu,
on nežne primkol ju k sebe,
hladeli si do očí,
už vedeli čo bolo zrejmé.
Spojili sa dva svety,
jeden jemný, plný tajomnej vody
druhý ohňom bol.
Tlkot dvoch sŕdc splynul v jeden,
láska sa zrodila,
veď osud to bol.
Komentáře
Přehled komentářů
Zatím nebyl vložen žádný komentář