Pre teba
Kráčam prázdnou ulicou
a jediným mojím spoločníkom je suché lístie
šuchotajúce pod mojimi topánkami.
Je zima, no ja ju necítim,
len tú bolesť zrkadliacu sa v mojich očiach.
A život z nich už dávno vyprchal, ako vyprchal aj z tých listov.
No tie aspoň zostali farebné, ale môj svet zčernel.
Kráčam, a po zemi ťahám svoje zlomené krídla,
už nikdy nevzlietnem, bez teba už nie.
Napúšťam vaňu a hľadím do toho pálivého mora plného výčitiek
na hladine toho všetkého je tvoj odraz.
Pozrem sa za seba, no ty tam už nestojíš a nesmeješ sa ako kedysi.
Si moje slnko, a keď nie si pri mne, prší.
Kvapky dažďa stekajúce po mojej tvári sa ma nežne dotýkajú - si to ty.
Neskôr zdvihnem tvár nahor, nebo plné hviezd - a v nich ty.
Ach koľkokrát sme na ne spolu hľadeli,
v noci plnej lásky, milovania a nádherných vyznaní.
Chcel si moje meno napísať hviezdami na nebo, pamätáš?
Fúka vietor - to ty sa nežne pohrávaš s mojimi vlasmi,
každú vlnku si namotávaš na prst tak, ako si si namotal mňa.
Nedokážem uhasiť svoj smäd, ako nedokážem zahasiť plamienok v mojom srdci
ktorý horí pre teba - ten plameň je teplo tvojich dotykov,
teplo vyžarujúce z končekov tvojich prstov.
Nedokážem zavreť oči, bojím sa snov v ktorých si ty a dookola ťa v nich strácam.
Oči mám plné žialu a nekonečného mora sĺz,
padám pred tebou na kolená, už nevládzem stáť,
len ma prosím ľúb, ako si ma ľúbil predtým,
a pomôž mi postaviť môj zosypaný domček z kariet,
postavíme ho spolu odznova a vyhneme sa ťahom kôli ktorým spadol.
Ach spomínam ako sme spolu stáli naposledy,
držala som ťa za ruky a bozkávala tvoje krásne mäkké pery,
tvoje bozky boli také sladké - neverím že v nich nič nebolo.
neverím že v tvojich uslzených očiach nebola láska.
Povedal si že to tak bude ťažšie, ale ťažšie by bolo keby som už nikdy nemala cítiť to,
čo cítim keď som s tebou, keď ma hladkáš a bozkávaš.
Vravíš že som blázon. Áno som blázon! Som blázon lebo ťa milujem!
A neznášam život bez teba...