Búrka života
Ľudia si myslia, že keď vyjde slnko, automaticky bude teplo. Ale nie je to tak. Na každom kúsku chodníka na nás číha chlad a tiene, ktorým sa nemožno vyhnúť. No niekedy sa stačí teplejšie obliecť a potom možno aspoň nepocítime zimu. Veľakrát mi tieto prechádzky pripomínajú život. -Kráčate po chodníku na pravej strane cesty, lebo tak je to pre vás prirodzené. Často hladíte do zeme a ani si nevšimnete, kto prejde okolo vás. Alebo očami skúmavo pátrate po ľavej strane cesty, všímajúc si ľudí, ktorí tadiaľ prechádzajú a pritom zabúdate vnímať svoj chodník. Potknete sa o najbližší výčnelok a spadnete na tvár. Dýchate vzduch, ktorý je najbližšie k vášmu nosu, a keď okolo vás prejde auto, nesnažíte sa zadržať dych, aby ste sa vyhli škodlivým látkam. Máte hlavu plnú otázok, ale načo, keď ich nikdy nevyslovíte a nikdy vám na ne nikto neodpovie. Len mlčky analyzujete každú sekundu vášho dňa, lenže zbytočne, pretože sa to už raz stalo a vy to nezmeníte. A zrazu vám pod nohami rozfúka lístie októbrový vetrík a vy si ani nevšimnete že sa okolo vás niečo mení. Že pomaly zachádza slnko, a jeho zlatisté lúče vystriedal mrak. Pomaly na vás dopadajú chladné kvapôčky vody, no z hlbokých úvah vás vytrhne až hustý lejak ktorý vám zmáča celé telo.Ak pri sebe nemáte dáždnik, utekáte k najbližšiemu úkrytu a nehladíte na to, či to je dom, strom, alebo nejaká rozbúraná autobusová búdka cez ktorú sa denne preženie stovka ľudí. Hlavne že je to úkryt, ktorý vás ochráni pred poslednými kvapkami dažďa. Keď lejak ustane a po oblohe sa už len lenivo prevaľujú vyžmýkané zvyšky čiernych mrakov, pohnete sa domov. V suchom, teplom byte zo seba zhádžete premočené šaty aby ste sa ubránili prechladnutiu. A pritom si vôbec neuvedomujete, že ste už dávno prechladli. V suchých teplákoch vyjdete na balkón a zapálite si cigaretu. V snahe zistiť kadiaľ stúpa váš dym, sledujete ho až k oblohe. Až vtedy si uvedomíte, že sa vonku stmieva a vy na oblohe vôbec nevidíte hviezdy, ale ďalšie tmavé mraky. ,,Kedy sa to skončí?“ pýtate sa, keď na vašu tvár začnú dopadať ďalšie kvapky dažďa. Ale vaše slová pohltí ticho a odpovede sa nedočkáte. Zostáva vám len čakať... čakať, čo bude ďalej...