v poslednej chvíli
Ležala v kaluži krvi a hľadela na oblohu posiatu hviezdami. Čakala na poslednú minútu svojej biednej a zbytočnej existencie a modlila sa aby jej Boh odpustil hriechy ktoré spáchala. Šepotom sa s posledných síl spovedala zo svojich hriechov, síce bola presvedčená že on už o všetkom vie.
-Môj Bože zhrešila som, lebo som milovala a bola šťastná. Aj on zhrešil, lebo mi prisahal vernosť a lásku, a svoj sľub nedodržal. Teda aspoň som si to myslela. Musela som to spraviť, nebolo inej cesty. Milovala som ho, starala sa o neho keď mu bolo najhoršie, vzdala som sa všetkého o čo ma požiadal, prestala som piť a začala lepší život. Snažila som sa ho urobiť šťastným. No on moju snahu nevnímal, väčšinu času trávil úplne bezdôvodne v práci. Začala som mať pocit že mi zahýba s inými ženami a do očí mi hádže nechutné lži.
Chcela mu to vrátiť, prestala chodiť do práce a zanedbávala domácnosť aj seba. A on namiesto ospravedlnenia chodil domov opitý a každý deň sa hádali. Raz ho videla v bare s jednou odfarbenou blondínou. Nemala inú možnosť, sledovala ho a nachytala s tou ženou v posteli.
-Prepadol ma hnev a smútok, celé dni a noci som preplakala, nechcela som už viac žiť. Bez jeho lásky nie. Jednej noci, keď bol na služobnej ceste, rozhodla som sa navštíviť ju a skoncovať s tým všetkým. Vkradla som sa jej do domu a otrávila ju. Bol to zúfalý čin zúfalej ženy. Necítila som sa vinne, konečne som to skončila a tešila sa na nový život.
-Keď sa vrátil žiaril od šťastia, povedal, že sa mu podaril jeden kšeft a konečne budeme mať dosť peňazí aby sme si kúpili dom. Vysvetlil mi, že to kvôli tomu strávil v práci toľko času. Bola som úplne vyvedená z miery, veď som ho na vlastné oči videla s tou odpornou ženskou.
-Oznámil mi, že z Ameriky pricestoval jeho brat a konečne ma s ním zoznámi. Na svoje prekvapenie som zistila že sú dvojčatá, že to jeho som videla v tú noc v bare a že som mu zabila manželku. Nedokázala som sa priznať, trápilo ma svedomie. V noci som napísala list na rozlúčku aj s mojim zbabelým priznaním. Zobrala nôž a utiekla.
-Teraz tu ležím s podrezanými žilami a s posledných síl ťa prosím. Ó Bože prosím, vypočuj moju modlitbu a odpusť hriechy ktoré som napáchala.
V tom začula kroky, niekto k nej kráčal. Tá chôdza sa jej zdala nejaká povedomá, pozrela tým smerom a zbadala svojho muža. Sadol si k nej a vzal do náručia jej bezbranné telo. Neisto sa mu pozrela do očí, čakala že v nich uvidí nenávisť alebo hnev. No zračila sa mu v nich čistá láska a žiaľ. Po líci sa mu kotúľali slzy, jemne ju pobozkal na čelo.
-Láska moja neopúšťaj ma. Vezmem ťa do nemocnice a potom utečieme. Ďaleko odtiaľto, to ti sľubujem.
- Už je neskoro...
Pevne ju chytil a zdvihol zo zeme. Najrýchlejšie ako len vedel utekal k autu, položil ju na zadné sedadlo a hnal sa nocou do nemocnice. O dve hodiny neskôr vyšla z nemocničnej izby lekárka a oznámila mu, že keby prišiel o dve minúty neskôr tak by ju už nezachránili.